utorok 23. júla 2013

4x UNESCO Východnej Moravy

Pamiatky Východnej Moravy majú excelentný punc svetovej jedinečnosti, ktoré sú zapísane v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.

Arcibiskupský zámok a záhrady v Kroměřiži

Kroměříž (nem. Kremsier), pre množstvo tam pôsobiacich škôl niekedy prezývané Hanácke. Leží na rieke Morave a v roku 1997 bolo vyhlásené za najkrajšie historické mesto Českej republiky. V roku 1998 boli miestny barokový zámok a záhrady zapísané na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Arcibiskupský zámok v Kroměříži je pôvodne renesančný, neskôr barokovo prestavaný zámok nachádzajúci sa v historickom centre okresného mesta Kroměříž v Zlínskom kraji.
História zámku ako rezidencie olomouckých biskupov a sídla ich manskej organizácie je úzko spätá s históriou tunajšieho biskupstva a arcibiskupstva a poddanskej obce olomouckých biskupov, ktorá bola na konci 13. storočia (r. 1290) biskupom Dětřichom z rodu Vítkovcov povýšená na mesto.
Zámok tvorí dvojposchodová budova na štvoruholníkovom pôdoryse s rozmermi 75 x 80 metrov rozšírená na nárožiach o bastiónové rizality. Uprostred budovy je centrálne nádvorie. Z hmoty zámku vystupuje dominantná hranolovitá veža, zakončená oktogónom. Patrí k najlepšie koncipovaným krajinárskym parkom 19. storočia. Vznikla z pôvodnej renesančnej záhrady. Jej zakladateľom bol biskup Stanislav Turzo. Neskôr za episkopátov biskupov Viléma Prusinovského (1565 - 1572) a Stanislava Pavlovského bola upravovaná. Z väčšej časti predstavovala kvetinovú záhradu, usporiadanú do okrasných ornamentov a určenú hlavne na pestovanie vzácnych okrasných kvetín a drevín. Kvetná záhrada (pôvodne Libosad) sa stala vrcholným stavebným dielom biskupa Karola II. Lichtenštejna z Kastelkornu. Na základe vlastných predstáv vychádzajúcich z osobnej bohatej knižnice diel venujúcich sa záhradnému umeniu zadal práce na novovznikajúcom projekte významným architektom (F. Lucchese a G. P. Tencalla) i ďalším umelcom (štukatéri, sochári, maliari) tej doby. V rokoch 1665 - 1675 prebehla prvá etapa prác. Druhá, doplňujúca, v priebehu 80-tych rokov 17. storočia. Zavŕšenie prác je datované rokom 1691. Centrálny priestor Kvetnej záhrady zaberá kupolovitá osemboká budova letohrádku Rotunda. Pôvodne to bola otvorená stavba slúžiaca na kratochvíľu hostí. Okrem jedinečnej architektúry (štyri salóniky s umelými jaskyňami - grottami) a výzdoby (vzácne štuky a maľby s mytologickými scénami) bol v rotunde inštalovaný i dômyselný systém mechanických a vodných atrakcií.
Letohrádok je po technickej stránke pozoruhodný i v súčasnosti. Zo stredu kupoly na dvadsaťpäť metrov dlhej oceľovej strune visí tridsať kilogramov vážiace matematické kyvadlo. Je vernou kópiou Foucaltovho kyvadla z Parížskeho Panteónu. Bolo tu umiestnené v roku 1940 z iniciatívy profesora miestneho gymnázia Františka Nábělka. Priestor Kvetnej záhrady dopĺňajú dve dominantné fontány - Levia a Tritónov.

www.zamek-kromeriz.cz


Slovacká Jazda králov a tanec „verbuňk“

Slovácký verbuňk je mužský lidový tanec ze Slovácka. Od roku 2005 je zapsán organizací UNESCO na seznam Mistrovských děl ústního a nehmotného dědictví lidstva.
Verbuňk pôvodne vznikol ako cifrovanie tanečníkov pri muzike, a jeho prevedenie záviselo najmä na improvizačných schopnostiach tanečníka. Tento tanec nikdy nemal jednotnú formu. V posledných rokoch panuje trend rozdeľovani rôznych prevedení podľa etnografických subregiónov, podlužácký verbunk je teda výdatný a bohatý na efektné prvky, zato napríklad kyjovský verbunk úsporný a nenáročný na priestor. V minulosti sa však verbunk sektorovo nelíšil - k tomuto členenie dochádza až v posledných desaťročiach v súvislosti s vytváraním kvalitatívnych kritérií, podľa ktorých sa posudzujú výkony tanečníkov na verbuňských súťažiach.

Hoci jednotlivé druhy verbuňku nie sú nikde písomne zaznamenané, na súťažiach sa rozlišujú tieto verbuňky: podlužácký, hanáckoslovácký, horňácký, dolňácký, strážnický, kyjovský, uherskohradištský, uherskobrodský

NÚLK


Biosféricka rezervácia Bíle Karpaty

Bíle Karpaty (slovenský Biele Karpaty) sú geomorfologický celok a pohorie nachádzajúce sa na česko-slovenskej hranici. Geograficky patrí do vonkajších Západných Karpát. Vznik horstva bol podnietený vyvrásnením z morských sedimentov.Od roku 1996 majú štatút biosférickej rezervácie v medzinárodnom programe UNESCO.
Najdete tu unikátnu prírodu, faunu a flóru.

www.vychodni-morava.cz, CzechTourism Slovensko

Foto: wikipedia.org, Marcin Szala, RomanM82, Olsavanek