Sprístupnené jaskyne patria medzi klenoty Slovenska. Mnohé sú známe v europe či po celom svete. Preto sú lákadlom v rámci cestovného ruchu na návštevu Slovenska. Päť z nich je národnou prírodnou pamiatkou a sú zapísané na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Ak si urobíte výlet nezabudnite odbočiť. Pohľad na túto podzemnú krásu stojí za to.
Belianska jaskyňa je najväčšia a jediná sprístupnená vysokohorská kvapľová jaskyňa v Tatranskom národnom parku.
Bystrianska jaskyňa jaskyňa je najväčšou jaskyňou južnej strany Nízkych Tatier. Nachádza sa v Bystrianskom krase v južnej časti Národného parku Nízke Tatry, pri obci Bystrá. Bola objavená 29. júna 1923.
Demänovska jaskyňa slobody je krasová jaskyňa v Nízkych Tatrách v Demänovskej doline, jedna z Demänovských jaskýň. Objavená roku 1921, najnavštevovanejšia na Slovensku.
Demänovska ľadová jaskyňa je zaľadnená jaskyňa v Nízkych Tatrách v Demänovskej doline, jedna z Demänovských jaskýň. Doložená už roku 1299 ako jedna z najstarších známych jaskýň v Európe.
Dobšinská ľadová jaskyňa UNESCO je najväčšia zaľadnená jaskyňa na Slovensku. Nachádza sa v Stratenskej hornatine, na severnom svahu vápencového vrchu Duča, neďaleko baníckeho mestečka Dobšiná v Národnom parku Slovenský raj. Z celkovej dĺžky jaskyne 1 232 m (alebo 1 483 m) je verejnosti sprístupnený okruh dlhý 475 m.
Domica UNESCO Domica je najväčšia jaskyňa Slovenského krasu. Zaraďuje sa medzi jaskyne svetového významu. Nachádza sa v južnom svahu Silickej planiny v okrese Rožňava. Predstavuje časť jaskynného komplexu, ktorý vytvára s jaskyňou Baradla v Maďarsku jeden genetický systém celkovej dĺžky cca 25 km. Samotná Domica je dlhá 5 358 m, z čoho je od roku 1932 pre verejnosť sprístupnený okruh dlhý 1 315 m. Objavil ju Ján Majko 3. októbra 1926.
Driny Jaskyňa Driny je kvapľová jaskyňa v Malých Karpatoch. Nachádza sa asi 2 km na juhozápad od Smoleníc v Smolenickom krase. Objavili ju v roku 1929 I. Vajsábel a J. Banič. Pokusy boli korunované úspechom až v roku 1929, keď sa I. Vajsablovi a J. Baničovi podarilo po viacerých pokusoch preniknúť do podzemia závrtovým komínom.
Gombasecka jaskyňa UNESCO Gombasecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase, nachádza sa v chotári obce Slavec v okrese Rožňava. Slúžila aj ako sanatórium na liečenie chorôb dýchacích ciest, v súčasnosti sa však v jaskyni choroby dýchacích ciest neliečia.
Harmanecka jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Kremnických vrchoch a Starohorských vrchoch pri Harmanci. Harmanecká jaskyňa sa nachádza v Kremnických vrchoch (v hraničnej oblasti s Veľkou Fatrou), 16 km na SZ od Banskej Bystrice, neďaleko obce Harmanec, na severnom svahu vrchu Kotolnica, vo výške 828 m n. m., asi 260 m nad hladinou potoka Harmanec.
Jasovska jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Slovenskom krase pri Jasove. Nachádza sa v najvýchodnejšej časti Slovenského krasu, pri obci Jasov. Umelý vchod leží v údolí Bodvy vo výške 256 m n. m., prirodzený otvor, ktorý dnes slúži ako východ, vo výške 286 m. Jasovská jaskyňa je najstaršia sprístupnená jaskyňa na Slovensku: už roku 1846 bola čiastočne sprístupnená mníchmi z jasovského kláštora. V rokoch 1922 až 1924 boli objavené aj nižšie ležiace časti jaskyne. V roku 1924 vybudovali v jaskyni betónové chodníčky a zaviedli elektrické osvetlenie. Jej dĺžka je 2 811 m, z čoho je verejnosti sprístupnených 550 m (dĺžka prehliadkovej trasy je 720 m).
Krásnohorská jaskyňa UNESCO Krásnohorská jaskyňa je výverová fluviokrasová jaskyňa. Objavili ju rožňavskí jaskyniari v roku 1964 po znížení hladiny vody vyvieračky Buzgó. Známa dĺžka jaskyne je 1 356 m. Prehliadková trasa vedie ku Kvapľu rožňavských jaskyniarov, ktorý s výškou takmer 33 m patrí medzi najväčšie kvaple sveta.
Ochtinska aragonitová jaskyňa UNESCO Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Jej dĺžka je 300 m. Aragonitová výplň vznikla za špecifických hydrochemických a klimatických pomerov v uzavretých podzemných dutinách. Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne. Jaskyňa bola sprístupnená v roku 1972 v dĺžke 230 m ako jedna z troch aragonitových jaskýň na svete.
Važecka jaskyňa Važecká jaskyňa je kvapľová jaskyňa v Liptovskej kotline pri Važci. Nachádza sa v doline Bieleho Váhu na severnom okraji Nízkych Tatier v pohorí Kozie chrbty, pri JZ okraji obce Važec, vo výške 748 m n. m. Jaskyňu objavil študent Ondrej Húska v roku 1922
Turisticky a inak sprístupnené jaskyne
Mŕtvych netopierov · Krásnohorská · Zlá diera · Bojnická hradná · Prepoštská · Malá Stanišovská
Verejnosti voľne prístupné jaskyne
V Skalke · V Čube · Elektrárenská · Hučivá diera · Komín · Kamenné mlieko · Mažarná · Šarkania diera · Svoradova · Čertova pec · Šarkanova diera · Babirátka · Brložná diera · Brloh · Čerešňová · Hradná · Košútova · Hájska · Žernovská · Pod Jeleňom (Jelenská) · Nad cestou (Opatovská) · Deravá skala · Veľká pec · Malá dolnosokolská · Veľká dolnosokolská · Vešeléniho (Wesselényiho) · Malá drienčanská · Mučínska · Netopieria · Pružinská Dúpna
Použitá literatúra: wikipedia.com
CK Internet dobré informácie pre každého. Ubytovanie nájdete v pohodlí tu. Letenky si môžete objednať tu. Alebo chcete ísť stopom? Zadarmo cestovný sprievodca.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára